About the Book
Zdroj: Wikipedia. Stranky: 47. Kapitoly: Mesiace Jupitera, Io, Kallisto, Ganymede, Europa, Atmosfera Jupitera, Pasiphae, Amalthea, Thebe, Himalia, Themisto, Sinope, Adrastea, Metis, Ve ka ervena kvrna, Rodina Pasiphae, Ananke, Carme, Galileove mesiace, Rodina Carme, Rodina Ananke, Elara, Rodina Himalia, Carpo, Lysithea, Leda, Kometa Shoemaker-Levy 9, S/2010 J 1, S/2010 J 2, Megaclite, Praxidike, S/2003 J 12, Callirrhoe, Harpalyke, S/2000 J 11, Autonoe, Prstence Jupitera, Taygete, Iocaste, S/2003 J 2, Helike, Kore, Thelxinoe, Kallichore, Chaldene, Eukelade, Aoede, Cyllene, Euporie, Erinome, Isonoe, Hermippe, Hegemone, Sponde, Eurydome, Kalyke, Orthosie, Pasithee, Thyone, Aitne, Euanthe, Mneme, Male vnutorne mesiace, Kale, Herse, Arche, S/2003 J 4, S/2003 J 10, S/2003 J 9, S/2003 J 5, S/2003 J 3, S/2003 J 19, S/2003 J 23, S/2003 J 15, S/2003 J 18, S/2003 J 16. Vy atok: Io (vyslovnos alebo, zo starogreckeho ) je jednym z mesiacov planety Jupiter, najvnutornej i zo skupiny mesiacov objavenych Galileom. S priemerom 3 642,6 km ide o tvrty najva i mesiac v slne nej sustave. Pomenovany bol pod a greckej mytologie po Io - k a nej Hery, ktora sa stala milenkou vladcu bohov Dia (v rimskej mytologii bol jeho ekvivalentom Jupiter). Na povrchu mesiaca sa nachadza viac ako 400 aktivnych sopiek a Io je tak geologicky najaktivnej im telesom v slne nej sustave. Extremne vulkanicka aktivita je vysledkom silnych slapovych javov sposobenych Jupiterom, Europou a Ganymedom. Slapove sily posobiace na cely mesiac vyvolavaju trenie, ktore je pri inou zahrievania jeho vnutra. Erupcie na povrchu vytvaraju oblaky siry a oxidu siri iteho, ktore dosahuju vy ku a 500 km. Povrch je pokryty viac ako stovkou vrchov, ktore vznikli vyzdvihnutim asti kory vplyvom extremneho stla enia kremi itanoveho pla a. Niektore z tychto vrchov siahaju vy ie ako najvy i pozemsky vrch Mount Everest. Na rozdiel od va iny mesiacov vo vonkaj ej slne nej sustave, ktore maju na povrchu hrubu vrstvu adu, ...
