About the Book
Zdroj: Wikipedia. Stranky: 30. Kapitoly: Mierove zmluvy, Otrokarstvo, Rimske pravo, Trest smrti, Inkvizicia, Proces so skupinou Milady Horakovej, Berlinsky kongres, Oliwsky mier, Pravna oby aj, Hodnoverne miesto, Trianonska mierova zmluva, Chammu-rabiho zakonnik, Ob ianske prava, Vestfalsky mier, Pakt Ribbentrop-Molotov, Adrianopolska mierova zmluva, Gaius, Augsbursky mier, Magna charta, Bratislavsky mier, Zakon dvanastich tabu, Ekloga, Daytonska mierova zmluva, Otroctvo, Corpus iuris civilis, Mestske pravo, Domitius Ulpianus, Tripartitum, Andrusovske primerie, Saske zrkadlo, Versaillsky mier, Aemilius Papinianus, Bill of Rights, Protestantsky patent, Vala ske pravo, oltys, Zipser Wilkur, Boj plebejcov a patricijov, Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, Pragmaticka sankcia, Aachensky mier, Te insky mier, Nikiov mier, Narodny konvent, Prepadny zaloh, Bu a ska mierova zmluva, Usucapio, Mu enie, Ordinatio imperii, Mi ove pravo, Moc hlavy rodiny, Slovenske pravo, Mors omnia solvit, Vacuum iuris, Emancipacia. Vy atok: Trest smrti je pravoplatne zbavenie ivota, naj astej ie za obzvla zava ne trestne iny. Trest smrti bol po tisicro ia najvy im trestom. Bol zakladnym prvkom represivnych systemov, trestom v pravom zmysle slova exemplarnym, ktory mal jedincov pokladanych za nenapravite nych a nebezpe nych definitivne vyradi zo spolo nosti. Na po iatku bola pravdepodobne osobna pomsta. Zabitie pachate a bolo moralnym a spravodlivym inom odplaty a zarukou udr ania poriadku. S postupnym upev ovanim, centralizaciou autority dochadzalo k oraz va iemu obmedzovaniu sukromnej pomsty a toto pravo prinale i dnes skoro vylu ne tatu pretransformovane do podoby zakonneho trestu. Trest smrti sa od najstar ich ias pou ival ako trest za iroke spektrum priestupkov. Aj v staroveku v ak existoval ve ky kontrast medzi jednotlivymi zakonnikmi. Egyptske, idovske, asyrske alebo babylonske sa vyzna ovali najprisnej imi trestami - napriklad v tridsiatich tyro...
